Morča peruánske – lat. Cavia porcellus

Tento druh morčaťa bol domestifikovaný v Južnej Amerike indiánmi, kde ho chovali ako domáce zviera na mäso. Jeho prienik do Európy nastal v 16. stor. Rovnakému účelu ho chovali aj v Taliansku počas II. svetovej vojny. Domovom voľne žijúcich populácií je Peru, južne od Brazílie, Venezuely, Kolumbie až po Argentínu. Vyskytujú sa v rôznych biotopoch, od saván, močarísk až po lesy a skalné sute v horách.

Aktívne sú v noci a za súmraku. Vyhrabávajú si vlastné nory, alebo využívajú diery po iných zvieratách. Môžu si tiež robiť plytké hniezda v trávnatej vegetácii. Morské prasiatko je relatívne hlučné, spoločenské a veľmi citlivé. Je ľahké ho skrotiť, vtedy sa stáva prítulné a rýchle sa prispôsobuje novému prostrediu. Pre chov v zajatí je to pre vyššie uvedené vlastnosti jedným z najvhodnejších zvierat. Keďže sú bylinožravce, nebývajú v zajatí problémy ani s ich výživou. Ak chce chovateľ zabezpečiť svoje zvieratá pred rôznymi ochoreniami, je nutné zaistiť im v kŕmnej dávke dostatočný príjem vitamínu C, ktorý si morča nedokáže syntetizovať.

Morské prasiatka patria do čeľade morčaťovitých (Caviidae) a radu hlodavcov (Rodentia). Ich príbuznými sú kapybara, činčila, nutria a dikobraz. Rod Cavia zahŕňa hlodavce o veľkosti tela do 35 cm. Ich telo býva zavalité a robustné, majú krátke končatiny – predné štvorprsté sú kratšie ako zadné trojprsté, chodidlá sú neosrstené. Chvost je krátky, nevyvinutý. Hlava je pomerne veľká, s malými, okrúhlymi ušnicami a veľkými očami. Srsť je hrubo štrukturovaná a dlhá. Samica má jeden pár mliečnych bradaviek. Morčatá sa rozmnožujú počas celého roka.

Hoci rod Cavia je reprezentovaný až šiestimi druhmi, na chov v zajatí sa odporúča iba morča peruánske.

Fotografia: © BigStockPhoto.com